Čo v tele robí SLS
SLS zvyšuje priepustnosť membrán buniek. Tie sú potom náchylnejšie na prestup exogénnych chemických podnetov, čo môže vyvolať alergické reakcie (zhoršuje tzv. antigenpresenting), imunitnú reakciu, prípadne až smrť bunky.
SLS nielen spomaľuje epiteliálne hojenie. Ak sa dostane k obaženému kolagénnemu vláknu typu I. a III. (poranenie sliznice, gingivitída, parodontitída) tak sa naň dokáže naviazať a vyvolať závažné zmeny. Spôsobí, že toto vlákno sa začne správať ako antigén a telo sa ho bude snažiť imunitnou reakciou eliminovať.

Účinok SLS na zubný povlak je síce výrazný, ale látka zároveň spôsobuje poškodenie slizníc a zubnej skloviny. Sliznice poškodzuje priamo, pôsobením na membrány buniek a spojivové tkanivo. Sklovinu poškodzuje najmä tým, že po úplnom rozpustení povlaku ostáva povrch zubu úplne nechránený pred vplyvom kyselín (odvápňovanie) a oterov. Inak povedané, ak očistíme povrch zubu definitívne, tenučký ochranný plášť, pelikula vytvorená na zube, umožní bezprostredný účinok kyselín na sklovinu a tým jej odvápnenie. Neprítomnosť CaF2 na povrchu zase chýba v procese remineralizácie. Okrem toho, tvrdšie častice sa "nešmýkajú" po povrchu, ale "škriabu" ho. To najmä v kombinácii s kyslým prostredím výrazne zvyšuje abráziu skloviny. Poškodenie slizníc ako ochrannej bariéry vedie k signifikantne vyššiemu výskytu áft.

SLS+alkohol
Mnohé ústne vody okrem SLS obsahujú aj alkohol. Ten prispieva k vysušovaniu slizníc a skloviny, čo ešte podporuje nepriaznivé účinky SLS. Väčšine baktérií zodpovedných za ochorenia v dutine ústnej sa darí v suchom prostredi. Alkohol, ktorý prispieva k antibakteriálnemu účinku, tak zároveň zabije niektoré baktérie, vytvorí výrazne lepšie podmienky pre opätovné a rýchle pomnoženie niektorých kmeňov. Nehovoriac o histologických zmenách, ktoré vyvoláva.

Čím viac látok s dokázateľne škodlivým účinkom skombinujeme, tým je pravdepodobnosť vzniku závažých ochorení v dutine ústnej vyššia. Ich prevalencia za posledné roky výrazne stúpla. Pravdepodobne to nie je iba následkom zvýšeného príjmu škodlivých látok ako SLS, alkohol, nikotín a pod., ale je to výsledok dôslednejšieho skríningu ako v minulosti. Bolo by však dobré škodliviny podľa možnosti čo najviac obmedziť, aby sme sa nemuseli raz pýtať: prečo sa to stalo práve nám?

Stanovisko hlavného hygienika
Diskusie o SLS sa viedli už pred niekoľkými rokmi, keď sa prostredníctvom elektronickej pošty šírila infomácia o výskyte karcinogénnych látok v šampónoch a zubných pastách. Tými látkami mali byť Sodium laureth sulfate (SLES) a Sodium lauryl sulfate (SLS). Hlavný hygienik SR Ivan Rovný informácie o karcinogenite nepotvrdil, pričom sa opieral o platné zákony. “Tieto látky nie sú uvedené v zozname zakázaných látok v kozmetických výrobkoch..., ani v zozname karcinogénnych látok podľa prílohy vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky..., ktorých uvedenie na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané v znení neskorších predpisov,” uvádza sa v stanovisku I. Rovného z roku 2005..

Problém je, že SLS nie je označený ako karcinogén (látka vedúca priamo k vzniku rakoviny). Ak by sa tak stalo, kozmetický priemysel by skrachoval. 
Je teda látka zvaná SLS nebezpečná? Je to, samozrejme, vec výkladu. Z hľadiska aktuálnych platných zákonov v Slovenskej republike nie. Problém je, že ak sa stretne viac kofaktorov, pravdepodobnosť vzniku rakoviny v súčinnosti s SLS je vyššia. Inak povedané: ak niekto nefajčí a používa SLS, môžu uňho nastať v budúcnosti problémy. Ak používa SLS a fajčí, táto pravdepodobnosť je vyššia. Ak používa SLS, fajčí, konzumuje alkohol alebo používa ústne vody s alkoholom, začína to byť kritické. Ak sa k tomu ešte pridá genetická predispozícia, riziko vzniku rakoviny je vysoké.

MUDr. Pavol Andel  http://www.zdravedasna.sk/pre-profesionalov/prispevok/1267